Radka – dievčini príhodi a skúsenosťi pivné…

Dublin, Írsko, Február 2018

Tak, a som stále tu. Táto zelená krajina si získala moje srdce a uväznila moju telesnú schránku na (vôbec nie opustenom) ostrove. Počasie stále írsko-stereotypné, upršanô, miestami hurikán a fašírky. Ostrovní domorodci stále srdeční.

Dnes o tom, ako sa zo mňa stal pivný labužník (rozumej kajnšmetke).

Nemôžem tvrdiť, že pivo som odjakživa zbožňovala. Pred pár rokmi (ten pár sa matematicky nedá vyjadriť číslom dva, pozn. red.) som ako pivná panna vo svojom pozorovaní zistila, že celý proces prijímania tekutého zlata je vlastne proces veľmi komplexný a pozostáva z nasledujúcich krokov:

Krok číslo 1:
Objednať si pivo.

Krok číslo 2:
Čakať, kým sa pivo načapuje. Tento krok je zvyčajne najzdĺhavejší, hlavne keď pociťuješ smäd už dávno pred krokom číslo jeden.

Krok číslo 3:
Vytúžený “čapák” pristáva na stole. Vyzerá nádherne, ach!

IMG_20171006_171742_Hagrid.jpg
@Prešov, 2017

Krok číslo 4:
Väčšina mojich známych sa ani len nedotkne sviežeho krígľa, kým z neho neopadne pena. PENA. Tá najlepšia časť. Nikdy som neprišla na koreň tomu, prečo vyčkávajú, kým pena z piva opadne, a až potom si užívajú chuť lahodného moku, ktorý ladne tancuje dole ich gágorom. Veď práve ten prvý moment sŕkania hustej bielej perinky, ktorá ti na tvári vytvára fejkové fúzy, je najvzrušujúcejšou časťou toho piva! Penu som sŕkala z pív mojich kamošov, a tak som ušetrila 5 vzácnych minút ich drahocenného času a stupňujúceho sa smädového ošiaľu. (haha, hrdo titulovaná ‘penopička’?)

Krok číslo 5:
Tadá, po opadnutí (alebo mnou vypitej) pivnej peny prichádza na rad ten skvelý pocit, ktorý nielen uhasí smäd, ale aj zahreje a rozmuzicíruje celé tvoje vnútro. Tradičné štrngnutie. Vrch, spodok, stôl, očný kontakt. Trochu bordelu nikdy nezaškodí. Nazdravie!

Úprimne, v raných časoch mojich -násť som bola najväčším fanúšikom kroku číslo 4. Samotné pivo bolo pre moje chuťové poháriky príliš horké a trpké. Ale s postupom času dozrieva aj víno, aj poriadna whiskey. A v tom mojom prípade vášeň pre pivo.

IMG_20171001_170753_Anne.jpg
@Jakušovce, 2017

Do Írska som prišla rozmaznaná a odchovaná na výborných lágroch. Samozrejme vnímajúc rôzne značky a stupne, dvanástka je pre chlapov, ja si dám desiatku! (aké sexistické, genderové stereotypy, fuj fuj!) Moje pivné znalosti mi dokonca umožnili rozdeľovať tento vzácny mok do štyroch základných kategórií:

1. svetlé/tmavé pivo

2. chutné pivo

3. teplé pivo

4. pachuť piva, príchuť odvaru starých ponožiek

Všetky tieto znalosti, na ktoré som bola patrične hrdá, som si so sebou priniesla na svoj prvý írsky pracovný pohovor. V centre Dublinu otvárali nový moderný, avšak tradičný írsky bar, s bohatou pivnou ponukou malých domácich pivovarov. V porovnaní s niektorými uchádzačmi som pri otázke, či mám rada pivo, ani nemusela klamať. Hrdo som taktiež obhájila svoju rodnú hrudu, ktorá patrí vo výrobe tradičných lágrov (alebo taktiež ležiakov) medzi svetových prieborníkov a uznávaných profíkov. A tak tu teraz sedím v kúte na poschodí Baru Rua, o dva roky neskôr, píšuc tento článok počas mojej obednej prestávky. A smejem sa a spomínam. A premýšľam o tom, aké pivo by sa hodilo do nášho výčapného repertoáru. Život je nevyspytateľný. Štúdium univerzitné som vymenila za štúdium piva. Sen!

Za tých zopár rokov (opäť referencia nie celkom matematicky presná, pozn. red.) sa zmenili aj kroky, o ktorých som sa zmienila vyššie. Z pivného panenstva sa stala pivná vášeň. Závislosť na nových, nepoznaných značkách, štýloch, príchutiach.

IMG-20170729-WA0035.jpg
@Hagstravaganza Beer Festival, Co. Sligo, 2017

Krok číslo 1:
Vkročiť do baru a zamerať sa na bar s výčapnou ponukou. Vo väčšine z nich je dnes už štandardom mať v ponuke aj nejaké to pivo vyrobené malopivovarom. Držať krok s módou je predsa trendy a in!

Krok číslo 2:
Zavaliť barmana množstvom otázok o pive, až ho to nakoniec prinúti k tomu, aby ti dal ochutnať zopár rôznych, medzi ktorými sa samozrejme nevieš rozhodnúť.

Krok číslo 3:
Dostávame sa k bodu, kedy konečne dochádza k samotnému objednaniu. Dúfajúc, že to bola tá najlepšia voľba. Veru, čím väčšia ponuka, tým väčšia nerozhodnosť.

Krok číslo 4:
Čapovanie piva trvá v Írsku v priemere od 5-20 sekúnd (tradičný Guinness prechádza dvoma časťami čapovania, ktoré pri ideálnych podmienkach trvá presne 119,5 sekundy – áno, všetky tieto tvrdenia sú založené na osobnej skúsenosti, stopujem si to!), takže preskakujeme tú krutú etapu nedočkavosti.

Krok číslo 5:
Každá výhoda prináša svoje nevýhody, nanešťastie. Moja tak zbožnovaná hustá pena na pive chýba. Nechýba domácim, pretože na ňu nie sú zvyknutí. Chýba však mne. Takže žiadne fejkové fúzy od peny. Smola!

Krok číslo 6:
Napätie sa stupňuje, ešte stále však nedochádza k degustácii. V tomto kroku pozorujeme farbu. Na základe nej sa dá aspoň približne odhadnúť druh piva.

Krok číslo 7:
Farbu sme odpozorovali, prichádza na rad vôňa. Pri určitých ochutených druhoch piva ich aróma stojí naozaj za to. Lepšie snáď už len vonia samotný čerstvý chmeľ. Občas to vyzerá divne, a ako nás naše mamy učili, nepatrí sa strkať nos do cudzích vecí. Ale pri pive sa nedá odolať. Stále žiadna degustácia.

Krok číslo 8:
Vidíme farbu, cítime vôňu, tak načo čakať? Prvá ochutnávka je decentná, najlepší spôsob ako vnímať chuť piva je nadýchnuť sa nosom – odpiť si – vydýchnuť taktiež nosom. To rozhojdá chuťové poháriky.

Krok číslo 9:
Vychutnať si zvyšok piva. Nazdravie!

Z procesu zložitého sa stal proces navonok ešte zložitejší a vyčerpávajúci. Ja si ho však zakaždým naplno užívam, a vďaka nemu som si rozšírila znalosť o štýloch a druhoch piva, ktoré sa vyrábajú. Je ich neúrekom, preto sa o nich rozpíšem v nasledujúcich článkoch. Staroponožková príchuť na zozname stále figuruje!

A pozor, priatelia, dnes už môžeme hovoriť aj o takzvanej PIVNEJ REVOLÚCII. Hej, znie to takmer rovnako dôležito ako revolúcia nežná, pre nás veľký historický medzník. A popravde, táto pivná je moja najobľúbenejšia. V Írsku nastal veľký tresk len nedávno, momentálne sa tento ošiaľ stupňuje a vznikajú nielen nové domáce malopivovary, ale pivovarníci experimentujú s výrobou nových štýlov a druhov, a naozaj si je z čoho vyberať. Pri mojich posledných návštevách som spozorovala a bola veľmi nadšená z toho, že táto scéna sa rozrastá aj v mojej domovine, preto uvítam všetky novinky aj od vás o tom, aké krásy vytvorili naši domáci pivovarníci. Keď prídem domov, rada potom začnem napĺňať svoj slovenský “to drink” zoznam. A ja sa na oplátku tu – v tomto virtuálnom priestore – rada podelím o moje skúsenosti s pivami, ktoré sa dostanú cez moje ruky, ale hlavne hrdlo. A možno niektorých z vás nabudím k tomu, aby ste prišli sem a okúsili chuť Írska. Aspoň tak zo dva-tri dúšky.

Celý proces výroby piva je vlastne umením. Každý pivovar, či už malý, alebo veľký, je ako orchester. Každý orchester má svojho dirigenta – hlavného variča piva, ktorý svoj talent vkladá do komponovania pivných symfónií. A my – publikum – si potom môžeme vychutnávať všetky tie zvuky a tóny. Väčšinou všetko dokonale ladí, občas to falošne škrípe. A raz (snáď v dohľadnej dobe) možno skomponujem svoju vlastnú pivnú symfóniu aj ja! …alebo aspoň pesničku.

Ach, aj vy ste dostali chuť na pivo?

Nabudúce prečítate:
Moje pivné obľúbence. A veruže to bude dlhý zoznam!

Sláinte – Cheers – Nazdravie!

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s