Moje pivné obľúbence…

Dnes som sa rozhodla napísať zopár riadkov a historiek o tom, aké “craftové” poklady Radúzku si získali…

A hneď teda začnem zľahka najtypickejším a najrozšírenejším štýlom piva, ktoré spozná jedinec z každého kúta sveta. Ležiak – láger.

V Dubline sa pravdepodobne najznámejšia náhrada a férová konkurencia pre všetky komerčné značky zrodila v roku 2013 pod názvom The Five Lamps, a ich láger je veľmi populárny najmä v Dubline, kde tento pivovar už nejaký ten piatok sídli. Aj pre mňa to bol celkom dobrý štart, ako vkročiť do tohto veľkého sveta malopivovarovej tradície, hlave vďaka tomu, že ležiaky sú veľmi ľahko degustovateľné, aj keď popravde, v porovnaní s tými našimi – chuťovo oveľa slabšie a jemnejšie. Taktiež majú slabšie grády a menej horkosti, Íri nie sú zvyknutý na pravý pivný kopanec. Tento zlatý poklad má 5%, ostatné írske lágre sa pohybujú kdesi na škále medzi 4-4.5%.

Keďže kultúra v Írsku je zasadená z veľkej časti do prostredia tradičných írskych pubov, s tým sa spája aj môj obľúbenec číslo 2. Je ňou takzvaná “session IPA”, alebo ja si ju teda pomenujem “schôdzkovou”. Poznáš ten pocit, keď vyrazíš s kamošmi na “jedno”. To jedno však /bohužiaľ, či našťastie?/ nikdy neostáva pri tom jednom. S veľkým rozmachom všetkých India Pale Ale, ktoré majú tendenciu pomútiť hlavu aj jazyk viac než je potrebné a vítané, prišli na scénu tieto “sešn” odľahčené. Chuťovo spĺňajú všetky atribúty pravej IPA, avšak s menším percentom alkoholu. Múdro! Tou mojou “schôdzkovou” sa stala Little Fawn vyrobená írskym pivovarom The White Hag. Príjemné spojenie ovocných chutí a chmeľu, s percentážou 4.2%.

Čo si však musím sama priznať, najradšej siahnem po pive, ktoré ma vyššie čísla pred percentuálnym znakom na spodnej časti etikety. Moje hviezdy na pivnej oblohe sú jednoznačne India Pale Ales, alebo ich silnejší dvojití súrodenci – double IPA.

Moje prvé “ozajstné craftové pivo”, z ktorého sa stala láska na prvý dúšok. Lagunitas IPA, 6.2%. Dnes je už v Dubline tento imigrant z Kalifornie absolútnou samozrejmosťou, aspoň teda v baroch, ktoré sa snažia držať krok s modernou explóziou malopivovarových kreácií. Vždy sa poteším, keď sa po práci môžem osviežiť touto tekutinou. Vyrobené s láskou a kombináciou 43 druhov chmeľu a 65 rôznych druhov sladu. Tento zlatisto-jantárový nápoj ti prekĺzne hrdlom veľmi hladko a nenápadne, pričom nezobudí žiadne bočné chuťové poháriky rušivým elementom či už prílišnej horkosti, trpkosti, sladkosti, či kyslosti.

Túto krásku sme v Bare Rua mali na výčape pred dvomi rokmi, dnes ju skladujeme už len v našej špeciálnej fľašovej chladničke. Nikdy nezabudnem na ten moment, kedy som sa po prvýkrát rozhodla okúsiť naše produkty, a tak som si raz v jeden krásny podvečer po vyčerpávajúcej šichte sadla na bar a zavelila kolegovi: “One craft beer, please!” Keď sa ma opýtal na moje preferencie a požiadavky, poprosila som ho o to najsilnejšie, aké máme. A vtedy to prišlo. Lagunitas IPA, v mojom obľúbenom krígli. A dodnes mi ho v bare stráži a opatruje ako oko v hlave náš červenovlasý maskot Rhuaíri.

Rhuaíri (aj keď sa na prvý pohľad až tak nezdá) je veľký rocker a pankáč, a občas si po práci dáme nášho spoločného favorita zo Škótska, od šikovných chlapcov z pivovaru Brewdog – Punk IPA. A počúvame popri tom nejaké tie pankáčoviny.

A keď nás omrzí repertoár, prepneme to na rockenrollovú klasiku a púšťame si Elvisa. A pijeme Elvisov džús. Opäť naši škótski Brewdog kamoši. (Aj vám tkvie v hlave predstava, že tam pivo vyrábajú v typických špeciálnych kiltových uniformách? Mne hej.) Každopádne, tento džús je legendárny, presne ako aj ten, po ktorom je pomenovaný. Spomedzi všetkých džúsov jeden z mojich najobľúbenejších. Z kategórie IPA, táto chutí ako grapefruitová explózia, prelínaná ďalšími citrusovými odtienkami, vďaka mixu viacerých aromatických druhov chmeľu z USA. A pri džúsoidných pivkách sa ešte trochu potočíme, pretože ako sa tak prehrabujem svojou zbierkou plechoviek, nachádzam ďalšie, ktoré mi jasne utkveli v mojich pivných /rozumej matných/ spomienkach…

Od Elvisa prejdeme k Jackovi – šťastkovi Jackovi. Lucky Jack pochádza z Nórska, takže vyvracia všetky fámy o tom, že obyvatelia Škandinávie sú chladní. Jack je Elvisov nevlastný brat (tatko výletoval), takže je cítiť nejaký ten spoločný genetický základ – práve vďaka veľmi podobnému výberu aromatických druhov chmeľu a grapefruitovej kôry. Kým Elvis je vyvážene ovocno-horkastý, u Jacka prevláda grapefruitová príchuť a chuťový výsledok je sladší (u mňa veľmi populárny aspekt). Finálna chuť je práve taká správne “ípoidná” horká, ako keby sa ti chmeľ uložil na jazyku na krátky odpočinok, kým príde ten ďalší ovocný hlt.

A opäť ďalší džús na scéne (nemôžem si pomôcť, džúsy mám rada!) – tentokrát Foggy Juice, ktorý je z rodu takzvaných “New England Style IPA”. Kým tradícia pomerne čírych Inda Pale Ales pochádza zo západného pobrežia USA a ich tradičných pivovarných techník a postupov, chlapci zo severu priniesli túto novú kreáciu. Ide o štýl, v ktorom chmeľová horkosť piva odchádza do pozadia, a do popredia sa nám prediera svieža chuť sladkého ovocia. Veľmi typickou je aj farba piva, ktorá vyzerá ako pravý džús. Túto “zakalitosť” farby spôsobuje fakt, že pivo nie je filtrované, a dnes je to už pomerne populárna technika a štýl piva, ktoré s obľubou prinášajú na trh takmer všetky pivovary. Írsky pivovar Rascals vyrobil túto limitovanú edíciu minulý rok, a ešte teraz si živo pamätám na deň, kedy k nám dorazil tento sud. Všetci pivní milovníci sa vrhli na pivko ako supy, a ja som bola nahnevaná! Ani som nestihla napočítať do desať – kým mi skončila šichta, pivo bolo fuč! Ešte že som si stihla kúpiť aspoň plechovku…a dodnes na Foggy Juice spomínam so slzičkou v oku. (šťastia a hnevu na smädných pivných kajnšmetke)

Poďme sa teraz po rebríku šialenosti vyšplhať trochu vyššie…

M.A.D. Dvojitá (double) IPA. Pivovar Beavertown vyrába tieto zázraky akoby na počkanie! A v spolupráci s pivovarom Lervig im to vyšlo na jednotku s hviezdičkou. Týmto im obom ďakujem za darček, pretože príchod tohto piva v Auguste minulého roku bol jednoznačne skorým príchodom Vianoc pre Radku. Presne ako ten názov – Š.I.A.L.E.N.É. A po prvom dúšku sa z teba stáva šialenec. Bombardácia toľkými vôňami a príchuťami – od ananásu a manga, cez jemnú vôňu mentolu, chuť broskyne, limetky, a keď si myslíš, že bombardácia ustupuje, na scénu dorazí preplesk čierneho korenia a finálna horkosť. Ani na svoje meno si nespomenieš po takomto zážitku. A jediný plnohodnotný koment, ktorý zo seba vypustíš je: “Šialené!” Aj tá percentáž – 9.5%!

Vznik typických červených pív sa hrdo pripisuje dávnej írskej tradícii, vďaka ktorej si aj nesie oficiálny názov “Irish Red Ale”. Všetky tieto pivné štýly za sebou ukrývajú svoje príbehy, o ktorých sa iste rozpíšem v ďalších článkoch, nakoľko si iste zaslúžia viac, než len zopár riadkov. Ale naspäť k červeným. Napriek tomu, že vznik sa lokalizuje v Írsku, Američania si tento štýl obľúbili s gráciou, a zaexperimentovali aj v grádoch. Moje srdce (a chuťové poháriky) si jednoznačne v tomto druhu získala “Imperial Red IPA” vyrobená v Colorade pivovarom Oskar Blues, pod názvom G´Knight. Sýta červená farba, sladkastá príchuť. 8.7%. Gordon Knight. Významný varič piva na americkej scéne, odmenený niekoľkými medajlami za jeho produkty. Zahynul neďaleko pivovaru Oskar Blues, pri havárii jeho helikoptéry. Česť jeho pamiatke. A nazdravie, na jeho počesť.

Neďaleko Baru Rua sa nachádza turisticky obľúbený podnik Bruxelles, ktorý má v podzemí ukrytý rockový bar. V chladničke tohto baru som objavila pivo zo série belgických Chimay – mnou favorizovaná modrá verzia, ktorá má nádherných 9%. Tmavý “ejl” (dark ale), alebo aj známe silné belgické ale-y, u ktorých platí pravidlo – čím vyššie volume, tým sladšie pivo. Viac alkoholu, viac zábavy. Do baru Bruxelles sa rada vraciam dodnes, aj vďaka barmanovi, ktorý mi vždy púšťa moje obľúbené pesničky zadarmo. A luxusná edícia kúpy Chimay Blue veľkej fľaše sa už teraz stala mojou írskou vianočnou tradíciou!

Tak, vážení, toto sú moje poklady. Tento zoznam je však iba limitovaným náhľadom cez kukáčik dverí do môjho pivného sveta. Stálice v mojej chladničke. Pív, ktoré stoja za zmienku a ochutnávku je neúrekom. A ja sa v ďalších článkoch posnažím spomenúť čo najviac. Dovtedy však – pivnému lovu zdar a samozrejme…