Pivné experimenty – The Portrait Project

IMG_2821Predtým, než sa rozpíšem o tomto novonarodenom pivnom bábätku, musím sa niekoľkonásobne priznať:

  1. Nikdy som nebola veľkým fanúšikom tmavých pív.
  2. Nikdy som nebola veľkým fanúšikom whiskey.
  3. Nikdy som nebola veľkým fanúšikom kávy.
  4. Nikdy som nebola veľkým fanúšikom olív.

Okej, fér, bod číslo 4 nemá s týmto článkom nič spoločné. Stále neznášam olivy. A ryby. A mäso. (Akurát tak kuracie cecky, to môžem jesť na kilá. A ešte mleté hovädzie mäso je vcelku ól rajt, šmačnučký ou wau burger!) A kávu. A tento článok vôbec nijako nesúvisí s tým, čím napĺňam svoj rozmaznaný žalúdok, ale veď komu sa už vyrozprávam, keď nie tu v tejto zvláštnej virtuálnej internetovej bubline…

Za štvrťstoročie (plus nejaké drobné) môjho pobytu na tejto planéte som sa ešte stále nestala “kávopičkou”, takže bod číslo tri je pre mňa vždy aktuálny. Večné decko, ranné kakauko je na nezaplatenie! A k prvým dvom bodom prejdem v nasledujúcich riadkoch (a hlavne pomedzi nimi, ak to dá nejaký zmysel).

Zakaždým, keď si nájdem chvíľku na lov nových kúskov (nie tých módnych, oblečienkových), odchádzam poväčšine s taškou plnou mojich pivných obľubencov, však aj chladnička je hladná a jesť predsa treba každému. Nie preto, že by nebol výber…to nie. Špeciálnych noviniek, ktoré sa objavia na pultoch predajní, je žalostne málo, keďže poväčine sa tieto pivká vyrábajú v pomerne limitovaných edíciách.

Toto je osud a príbeh aj nového projektu “craftového” pivovaru DOT…

IMG_2808Bodkovaný pivovar (doslova) je miláčikom veľmi milého a vzdelaného pivovariča a írskeho šuhaja nesúceho meno Shane. Svoj chmeľ pestuje v záhradke hneď oproti bytu, kde bývam, čo som sa dozvedela len nedávno. A jeho milovaný “bodkovaný pivovar” rád častuje prezývkou “gypsy brewery”. Shane je v Bare Rua veľmi populárnou postavičkou, jednak aboslútne vytŕčajúcimi a famóznymi pivami, ktoré vyrába, a aj svojím pozitívnym vyžarovaním, ktoré k nám do baru zakaždým prináša. V mojich očiach je špecialistom na pivá, ktoré sa dostali do módy hlavne v priebehu posledných pár mesiacov. Pivká, ktoré boli príliš lenivé na to, aby vynikali svojimi prirodzenými vlastnosťami, a preto dozrievali v sudoch či už od whiskey, rumu, či vína. Teda, nenazývala by som ich lenivcami, ale skôr exhibicionistami. Trošku nezvyčajného šmrncu! Táto metóda posunula výrobu a chuť piva do dimenzií, kde sú len dve možnosti – zbožňuj toto pivo, alebo odíď a zavri za sebou dvere (ale netrieskaj nimi, však troška kultúry a galantnosti, prosím!). Tradicionalisti ohŕňajú nos nad akýmikoľvek pivnými experimentami, a aj vôľa čo i len ochutnať je pre nich absolútnou dehonestáciou zlatej legendy.

Čo na to ja?

100%-tne úprimne… Vrátim sa k predchádzajúcim bodom. Nie som najskalopevnejším fanúšikom whiskey. Írsko je národ whiskoídny, kultúra výroby írskej whiskey je na top úrovni a Írska whiskey je celosvetovo známa a uznávaná. A keď som začala pracovať v bare, kde máme na poličkách vyložených minimálne 30 rôznych fliaš prestížnej domácej tekutinky, dievčatko zo Slovenska sa začne cítiť veľmi stratene. (A okrem toho – v mojej hlave tkvie jasný obrázok dôchodcu sŕkajúceho jeho obľúbenú whiskey s ľadom a číta noviny. Odžitý život, maximum skúseností… Ďaleko odo mňa!) S postupom času som však (nútene) absolvovala zopár whiskey tréningov a na chuť whiskey si ešte len postupne zvykám. Má to niečo do seba, popravde. Síce celá tá idea piva zrejúceho v sudoch či už od whiskey, rumu, alebo vína, je odstrašujúca…no stojí za vyskúšanie! Som zástancom toho, že nech sa s pivkom deje akýkoľvek experiment a zázrak, je nutné nezabúdať na skutočnosť, že je to vždy PIVO, a pravá chuť chmeľu MUSÍ byť na prvom mieste. Odskúšala som už hojné množstvo takýchto experimentov a s rukou na srdci môžem povedať, že DOT brewery je u mňa jasným víťazom. Shane jednoducho vie, ako s pivom naložiť vo všetkej počestnosti a dôstojnosti!

IMG_2815A teraz konečne k môjmu objavu… Hon za týmto pivom trval niekoľko týždňov. V celom Dubline je iba jediné miesto, kde túto krásku dostať – Martin´s off licence. Dôvod je jednoduchý – toto pivo je oslavou. A 40. výročie založenia rodinnej tradície a biznisu si jednoznačne zaslúži takúto pompéznosť. Mne do rúk pristala fľaša číslo 46, z celkového počtu 480. Cítim sa špeciálne!

Takže, vážení, nech sa páči (a šmakuje)!

Pivovar: Dot Brew v spolupráci s Martin´s Off Licence

Štýl: Barrel Aged Imperial Black IPA

Znie ako zmutovaná náročná kombinácia, ktorá však dáva zmysel. Čierna ÍPA (ako ju familiárne veľmi rada nazývam) je štýl piva na pomedzí medzi mojimi obľúbenými klasickými India Pale Ale a štýlom, ktorý je jednoznačne najviac vnímaný ako nositeľ značky Guinness – Stout. Z každého (dvoch) rožku trošku. Farbou pripomína čierne zlato, ako stout alebo porter, s kávovou ozvenou na pozadí, avšak stále chuťovo viac chmeľové. Takže naspäť k bodu číslo 1. Tmavé pivo u mňa nepatrí medzi naj, ale každý deň posúvam svoje hranice chutí a ktovie, možno raz prídem na chuť aj ponožkovým pivám! (Haha)

IMG_28481Imperiálna Čierna ÍPA… Cisárska v preklade. V dávnych dobách, asi tak pred dvesto a viac rokmi, keď Angličania vyrobili pivko, poslali ho do ďalekého Ruska. A všetci dobre poznáme Rusov. Tí zvládnu viac než bežní smrteľníci (a nesnažme sa poprieť, že to nie je pravda. Zima jak v Rusku prinúti každého jedinca ohriať sa akýmkoľvek spôsobom predsa), preto sa výroba piva pre bratov Rusov odohrávala špeciálnym spôsobom – a zároveň veľmi jednoducho. Stačilo zdvojnásobiť alebo strojnásobiť dávku chmeľu a sladu počas varenia piva, a to dodalo pivku mimoriadne grády.

Posledným krokom sa stáva dozrievanie v drevených sudoch, v tomto prípadne ide o americký štýl sudov od whiskey – bourbon. Dôvod je opäť jednoduchý. Jednou z podmienok amerických bourbonov je, že sud, v ktorom dozrievajú, je pre tento účel použiteľný iba raz. Takýto sud, ktorý je pre Ameriku už nepoužiteľný sa v tomto prípade veľmi jednoducho recykluje, a to za účelom či už zaujímavých pivných experimentov, alebo aj za účelom dozrievania írskej whiskey v už hotových dubových sudoch, ktorých dovoz z Ameriky je lacnejší, ako samotná výroba nového sudu. Páči sa mi tento second-hand!

Grády: 8.5%IMG_2804

Bratia Rusi za to môžu, lebo im zachutilo silné pejvo. Ak opäť pocestujeme v čase, štandardné “imperiálne” pivo by malo 8 až 12%. Takže sme ešte vcelku v pohode s touto percentážou.

Farba

Čierna, čiernovatá, čierna! Moja najobľúbenejšia. Ladí k všetkému. A zužuje (vraj).

Vôňa

Sladkastá, pripomínajúca čokoládu so štipkou vanilky na pozadí, čo je samozrejme očakávané aj v príchuti.

Chuť

Menej sladká než by som očakávala od vône, jednoznačne čokoládová predpokladaná chuť, avšak s príjemným, tak trochu pikantným dojazdovým záverom, čo je jasným dôkazom dozrievania v bourbonových sudoch. Ako aj samotní výrobcovia hovoria, toto pivo je Stoutom pre milovníkov India Pale Ale, a je Ípou pre milovníkov stoutov! Nádherný oxymoron…IMG_2858

Tieto pivné experimenty sa veľmi príjemne kombinujú práve s whiskey. A ja som si toto pivko vychutnala s mojím najnovším whiskey objavom – Oak Devil od The Dublin Liberties. Veľmi príjemný párik, odporúčam!IMG_2861

 

 

 

 

P.S.: Nabudúce vám rozpoviem príbeh o tom, kde pracujem, ako pracujem, s čím pracujem a (možno aj) s kým pracujem. Tak sa pripravte na zopár pletiek zo života Baru Rua, Carrig Brewing Company a Radúzky!

Sláinte – Cheers – Nazdravie!

 

 

 

 

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s