O pivných štýloch: Epizóda Stout

Drahý študent,

vitaj v mojom pivnom klube. Dnešným článkom štartujem sériu lekcií o pivných štýloch, o ktorých sa spoločne dozvieme nejaké zaujímavé detaily a spolu s nimi predstavím aj pivká, ktoré som sama ochutnala. Najlepšia škola je predsa škola hrou, a táto moja laická pivná akadémia ma veľmi inšpiruje a nadchýna.

Milý študent, zaujmi, prosím, pohodlnú polohu. Nepotrebuješ pero, ani poznámkový blok. Tieto prednášky nie sú povinnou účasťou. Nebudem Ťa prekvapovať nečakanými previerkami, ani testovať v závere. Budem Ťa však známkovať. A ak si z týchto špeciálnych virtuálnych školských lavíc odnesieš chuť bádať, ochutnávať a objavovať nové zákutia komponovania skvelých pivných symfónií, moja misia bola splnená. Za každý nový pivný objav dostaneš jednotku. A odmenou pre Teba je to pivo, predsa!

Volám sa Radka a pijem veľa piva.

(Počkať, toto patrí do iného stretnutia…)

Volám sa Radka a zbožňujem pivo. Akékoľvek. (Aspoň to som si donedávna myslela.) Nie som veľmi vyberavý človek a ak je pivo pivo, je to jednoducho pivo pre mňa. (Aj to som si donedávna naivne myslela.) Nájdu sa však aj také kúsky, ktoré moje chuťové poháriky zásadne odmietajú. A sú aj také, ktoré mám na základe jednej skúsenosti v mojej hlavičke makovičke zapísané do zoznamu nechcených. (Ešte dnes si môj jazyk a hrdlo živo pamätajú, ako sa doslova popálili pri ochutnávke chilli piva. Prosím, neskúšajte. Nech ste fanúšikom pikantných vecí, a to ja som, nebolo by v chladničke dostatok mlieka, ktoré by mojím chuťovým pohárikom pomohlo zabudnúť na tento zážitok. Chilli chuť prerazila akékoľvek ostatné, a toto bolo jedno z naozaj mála pív, ktorých cesta bola príliš krátka a našla svoj večný pokoj v záchode. Efektne sme spálili všetky baktérie vnútri!)

Napriek tomu je môj zoznam „nežiadúcich“ veľmi krátky, ale podobný je aj osud veľmi populárnej stoutovej mánie tu v Írsku. Guinness je fajn, ale sama po ňom dobrovoľne nesiahnem. Iba keď musím. A ak už naozaj musím, nalejem doň štedré množstvo čierno-ríbezľového sirupu, nech zabijem tú chuť. (Hej, zakaždým si vychutnávam tie pohľady barmanov keď im naservírujem túto požiadavku. Je to hriech a barbarstvo, zhyzdiť takto národné dedičstvo!) Arthur Guinness bol veľmi múdry týpek, a tento mok sa vďaka ohromnej marketingovej stratégii stal populárnym v každom kúte sveta. Práve vďaka nemu sa stouty automaticky spájajú s Írskom.

Ale kategória stoutov je omnoho štedrejšia. A občas rada čelím novým výzvam, tak sme si nedávno doma urobili veľmi príjemnú „stout session“ a poviem vám pravdu, bola som prekvapená z pestrej ponuky „co dúm dal“! Opäť sa mi potvrdilo, že v každom štýle sa nájde aspoň jedno pivo, ktoré ma očarí.

IMG_5026

Porter, alebo stout? Jablká a hrušky?

Sú tieto dva štýly rovnaké? Dnes som sa rozhodla prísť tejto mojej večnej dileme na koreň a rozmotať tento gordický uzol navždy. A hneď po ňom skočím na rozuzlenie záhady, či bolo skôr vajce alebo sliepka.

Dodnes mi v ušiach znejú hlášky nášho učiteľa matematiky, ktorý nám pri rôznych nevysvetliteľných matematických úkonoch vravel: “Ale prosím vás, nemiešajte jablká s hruškami! Prečo idete z Vranova do Prešova cez Košice, keď môžete ísť priamo cez Hanušovce?!” Veľmi trpezlivo, občas triedou letela krieda. Ale dalo mi to do života veľa a preto teraz veľmi jednoduchou skratkou rozpoviem príbeh o tom, či je Porter jablko a Stout hruška, alebo aká kulinárska väzba medzi týmito dvoma vlastne je.

IMG_5033Vráťme sa naspäť do osemnásteho storočia. V Londýne sa na pivnom trhu objavil Londýnsky Porter, tmavé a silné pivko, ktoré sa dovážalo aj okrem iných do Írska. Bol to veľmi obľúbený štýl, ktorý v storočí devätnástom prežíval svoj ošiaľ. Takže pekne po poriadku. Čo bolo tmavé a hlavne silné, to spadalo do kategórie porter. Na historickom chodníčku kráčajú porter a stout ruka v ruke, pretože ani dnes ešte stále nie je až tak presne zadefinované, čo bolo čo, s kým a kde a hlavne prečo. Pomenovanie Stout dostávali dokonca pivá, ktoré nemuseli byť svojím sfarbením tmavé, boli však určite silné. Vyrábali sa teda rôzne stouty, portery, porter stouty, extra stouty, a nejak sa nám od názvu porter postupne upúšťalo, a s príchodom Guinnessu už úplne.

Aby sme však porter nezahnali do kúta úplne, zopár pivovarov sa vždy snaží o znovuzrodenie tohto druhu. Hra s tmavým praženým sladom (ktorý je v procese výroby týchto tmavých pokladov najdôležitejší) je pre obidva druhy rovnaká, dnešný porter v porovnaní s dnešným stoutom bude pivko, ktoré sa svojou štruktúrou pije ľahšie. Tak teda možno nie jablká a hrušky, ale aspoň červené a zelené jablko?

Vďaka Guinness značke všetci si tento štýl spájajú najmä s Írskom. Írsky stout je v pohári takmer čierny, v ústach je akoby krémový, s trochu suchým záverom. Už dávno nie je pivom s vysokým obsahom alkoholu, avšak nájdeme samozrejme aj takéto kúsky. Je to pivo, ktoré je veľmi obľúbené v zimnej sezóne, v porovnaní s ležiakmi, ktoré sú veľmi ľahké a osviežujúce v sezóne letnej.

Ako už teda vieme, pivo je produkt nenáročný a skromný v zmysle počtu ingrediencií. Na IMG_20171124_115456_Annevýrobu pivka potrebujeme vodu, chmeľ, kvasinky a slad. Rôzne štýly piva vznikajú hrou s týmito ingredienciami, toho viac, tamtoho menej. Vyzerá to dosť jednoducho. V prípade našich stoutov, do popredia sa dostáva práve posledná spomenutá ingrediencia – slad. Používa sa pražený slad alebo jačmeň, ktorý dodáva pivu pravé tmavé sfarbenie a taktiež sladkastú vôňu.

Veľmi dôležitý je pri procese výroby piva práve proces fermentácie (kvasenia). Rozlišujeme 2 druhy – vrchné a spodné. Stouty kvasia procesom vrchnej fermentácie, ktorá sa odohráva pri vyšších teplotách v rozmedzí 20 až 24 stupňov, a kvasinky sú v závere procesu „vytlačené“ na vrch. Spodnou fermentáciou nám kvasí napríklad láger, a prebieha pri nižších teplotách, do 10 stupňov.

Stouty sú taktiež menej oxidované, čím sa docieli práve tento krémový efekt a pivko je akoby hladšie, obsahuje menej bubliniek.

Dosť bolo faktov, poďme do praxe. Moja obľúbená degustácia!

IMG_5023

Večerné menu:

IMG_2816Môj stoutový maratón som odštartovala plechovkou BELLO DI MAMMA (6%) a aj napriek taliansky znejúcemu názvu tento tiramisu stout pochádza z dielne anglického pivovaru WILD WEATHER. Bol to príjemne sladký začiatok a veľmi ľahko mi prekĺzol hrdlom, pretože síce sladkosti veľmi nejem, ale nahrádzam si ich práve sladšími pivami. Stouty ma často odrádzajú svojou jemne kávovou príchuťou, ale v tomto stoute ju prerazil sladkastý tón vanilky a pridaná laktóza. V podobnej nôte sladších stoutov som si usŕkla aj z pohára,IMG_4852 v ktorom spokojne ležal STEEL TOE MILK STOUT (5.5%) od pánov spoza veľkej mláky SKA BREWING. Tento mliečny krémový stout čerpá svoju sladkosť z mliečneho cukru, ktoré sa do piva pridalo. Od domácich RASCALS BREWING COMPANY, ktorí pochádzajú z Dublinu sme okoštovali ich BOURBON MILKSHAKE STOUT (6%), ktorý stoutu šplechol príjemný nádych bourbonu, keďže toto pivko dozrievalo práve v bourbonových sudoch.

Už som sa v zopár článkoch prezradila svojou posadnutosťou pivovarom BEAVERTOWN, od ktorých som si neodpustila ich HOLY COWBELL INDIA IMG_4846STOUT (5.6%). Romantická telenovela a aféra tmavého sladu a poriadnou chmeľovou náložou vytvorila pivko vo farbe tmavej čokolády, ktorej chuť ti ostane na jazyku príjemne dlho. India stout obsahuje viac chmeľu ako bežný stout a výsledok ich tvorby ma opäť nesklamal. A čokoládovo som aj pokračovala, no tentokrát ruským imperiálnym stoutom BLACK CHOCOLATE STOUT (ako iste predpokladáš, tento s grádami 10%!) od pivovaru BROOKLYN. V tomto štádiu som už naozaj začala ľutovať, o koľko úžasných pivných zážitkov som svojou odmietavosťou za celý ten čas prišla. Tekutá pivná čoko-loko, dezert po dezerte!

Avšak ten pravý prišiel trošku neskôr, pretože titul „tekutý dezert“ jednohlasne získava tento TOASTEDIMG_4843 MAPLE STOUT (13%) od nórskych frajerov LERVIG, s javorovým sirupom v tomto stoute máš jednoducho chuť zbaliť si veci a ísť do Kanady, a ani palacinky poliate javorovým sirupom ti netreba, pretože toto ťa dostatočne zasýti a uspokojí! Ešte dávnejšie som od tohto pivovaru ochutnala ich 3 BEAN STOUT (13%), ktorý bol vyrobený s pridaním zrniečok kakaových, vanilkových a tonkových (som musela gúglovať aké to sú, a je to explózia mandľovej horkosti, nugátu, bielej čokolády, vanilky, orieškov, či aj jemný závan klinčekov a škorice).

Ja som sa teda pooblizovala až za ušami, hlave po čokoládových stoutových maškrtách, takmer ako za mládí!

192517_4943125585126_1543862295_o

Na večernom menu toho bolo podstatne viac, ale priznám sa, že miesta v žalúdku zas až toľko nie! Stouty Ťa zaplnia veľmi rýchlo, a spolu s horami jedla to bola výzva. A šialené percentáže tiež urobia svoje… čo si budeme nahovárať. Bol to však zážitok, a ja sa už stoutov nebojím (Počujete? Ja sa už vôbec nebojím!). Dokonca ich už aj dobrovoľne kupujem v obchode!

IMG_5030

Každý deň je školský deň, a dnešná lekcia je na konci.

A teraz utekaj do obchodu Ty a nájdi nejakú špecialitku.

Koho zaujíma, či bola skôr sliepka, alebo vajce, keď máme toľko super piva?

Sláinte – Cheers – Nazdravie!

 

One thought on “O pivných štýloch: Epizóda Stout

  1. Pingback: Radka’s Broof Club: Chapter Conor.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s