Radka’s Broof Club: Chapter Saoirse.

Once upon a time, there was a lonely roof in Dublin city centre. However, it is not lonely anymore. It was adopted by Radka’s Broof Club, who has a wee session up there every now and then. Even if it is Baltic outside! Because beer makes us warm and happy. Preferably hoppy.

In my opinion, there is a beer for everyone. At least one. You just need to find it. You just need to pick the right one. This chapter of the broof club session is a real proof of my statement. I took a chance and invited Saoirse – my beautiful friend – to climb the roof and have a little broofing session with me. I carefully picked the beers according to what I thought she would like. And I have to say – it was a success! Hooray!


Saoirse wouldn’t describe herself as much of a beer drinker. She would usually drink cider, ginger beer or as a true Irish woman – proudly and occasionally a nice pint of plain. I wouldn’t describe myself as a cider drinker. I would usually drink ANY beer. Not a cider. So with this exchanging experience I made a compromise and decided to start with a can of COONEYS IRISH CIDER. I will be honest, I do understand such a strong popularity of ciders on hot summer days, and this one was a refreshing opening choice, as we have been lucky to catch the very last summer day in Ireland. Fizzy apple juice for adults – sure, why not! (Am I a cider drinker now?)


Saoirse Kavanagh. Young. Smart. Beautiful. Talented. Saoirse loves music. She finished her degree at BIMM and her angel voice is as beautiful as Saoirse herself.


Saoirse Kavanagh – Strong (Youtube). Just play it!

Listen to the tune and atmosphere of her own song ‘Strong’ that she wrote. It describes the atmosphere and character of the beers that we were drinking. Smooth, relaxed, and delicious. Full of feelings and emotions, full of flavours. And with this exciting gradation in her song, there was a gradation in our beer repertoire as well.

Our playlist was very fruity. Saoirse is a sweet girl, and we were drinking ‘girly’ beers!


Lagers are mostly represented by big brands and big names all over the world as the most common and known beers. I wanted to show Saoirse that ‘boring’ lager-style taste can be twisted and upgraded, so we opened this grapefruit lager by SKA BREWING – Rue B. Soho. Smell of citrus, refreshing taste of grapefruits in the background, nice touch of hops… not a disappointing one, comparing to lagers that she tasted before. And she finished her share of taste, which was a good sign!


We stayed in a grapefruit-y mood with the next beer, this time we levelled up style-wise, entering the world of pale ales. A wee bit of discotheque now – Daft Punk are singing about how to Get Lucky – I am singing about LERVIG’s Grapefruit Edition of Lucky Jack every time I can, as I can’t help myself, but this beer is a fixed star in my fridge. We got lucky to get this beautiful weather accompanying our beer session… Saoirse’s glass became empty again. To my surprise, she liked the highlighted grapefruit flavour more in this pale ale, because it was more intense. Extra point for Jack! You are very Lucky, Jack.


Sun was still shining – time to move ourselves to our imaginary beach, with a cocktail in our hands… Pina Colada Pale Ale by RASCALS. And Rupert Holmes’ tune in the background. ‘If you like Pina Coladas…’… well, we actually can’t be objective talking about the authenticity of the taste, as neither of us had a real Pina Colada before. Definitely kind of a cocktail beer, even though I was missing a stronger kick of hops in there. RASCALS is experimenting with weird combinations of flavours all the time and I am very excited about them every time they release something new. One of them became my obsession during this summer – Raspberry Sundae IPA. Both of us voted for Sundae IPA, as Rascals did a nicer job with lactose and the whole milkshakey kind of flavour was a little bit sweeter with a longer lasting finish. While the first one was more cocktail-y, the second one stayed in beer-y beer-y category.


Pint of plain is your only man, but there was a nice (and looks pretty too!), pink alternative to it hidden in a big bag of cans. Blackcurrant Nitro Ale by LEFT HAND BREWING. We poured it hard into our glasses and watched this hypnotic magic process of settling down. We got rid of our creamy moustaches that the beer drew on our faces and satisfied with its appearance and a light smooth taste moved on to THE ONE.

And here it comes, Prince of our beer selection fitted for Saoirse…

‘Raspberry Rubaeus,

The kind you find in an off-licence store,

Raspberry Rubaeus,

And if it was on her, she wouldn’t drink other ones anymore!

Raspberry Rubaeus,

I think she loooooooooves it.’


Smile on her face is a proof. I found(ers) it. I found the one for her! Thank you, FOUNDERS, for your sweet & tart taste of summer.

Our ladies’ broofing session ended with a special dessert, limited edition of Bearded Lady – 10.5% Imperial Stout by MAGIC ROCK BREWING. Aged in Woodford Reserve barrels for 3 months, this stout had all that was promised: bourbon flavour, sweet vanilla, hint of oak, cacao nibs, cinnamon, we also tasted some kind of nuts in there (or were we going nuts at this stage?)… super rich flavour all together! And all these flavours were appearing unexpectedly from nowhere, dancing all around your mouth, wildly jumping on your taste buds… with lightly spicy exit sign at the end of this adventure.


Broof = beers on the roof! Roofing and drinking some special craft beer jewellery made with love and hearts of brewers around the world. Potential ‘bro’ for this ‘broofing’ is anyone who loves craft beer, or anyone who would like to lose virginity with the beers I will choose for them! Sometimes it can be a perfect match, but sometimes it can be very challenging. Give me a shout if you have enough of courage and want to become Radka’s Broof Club Bro!

I would like to thank Saoirse for her time, courage and trust. I hope you did enjoy this broofing session as much as I did, and here’s cheers to many more beers! (Is it, yeah?)


Sláinte – Cheers – Nazdravie!






Radka’s Broof Club: Chapter Conor.

‘Meet me on the roof at 5. I have a big bag of cans.’

No further questions. No answers needed.

It was a hot summer in Ireland. Like once-in-40-years hot. I think it was almost a month ago! I was broofing with my bestie. Meet Conor.


We both enjoy a good pint of… anything! That’s why I knew that Conor Ryan, born and raised in Kilkenny, is the right person for me to start my little real beer club with.

Conor is my foreign brother from another mother. When I met him for the first time in my life, I thought he was 30 years old (yep, my age-guessing is getting…better, haha). Today I know already that he is my baby brother!


We call ourselves with different names all the time. According to the mood and occasion. Corona, Crono, Cronsie, Cronsieslav, Cronsiebald, Conorslav, Rabbit Cakes, Rabbit Legs, all parts of Rabbit, Koppersnackersbitch… We have our secret language and jokes that are super silly, but they are the funniest and the best jokes ever for us.

Meet me on the roof at 5.

Very clear message. He understood. I had a big bag of cans and he had an hour and a half to drink it with me before his family birthday dinner (Happy Birthday mammy and daddy Ryan’s, I am so sorry for a delay!) I have to say that we failed and didn’t drink the whole big bag of cans, but we did our best.

6 out of 10 is pretty decent, if we look at our time pressure.

We started our broof session very lightly – percentage-wise, with a Sundae Raspberry IPA made by Rascals Brewing Company.


I’ve had this one before and I truly enjoyed it. Most people don’t like beers that are sweet, and this one definitely belongs into this category. There is a hint of vanilla sweetness but very well balanced with refreshing flavour of raspberries, finished with a creaminess by adding lactose in. Do you know that feeling when you are wrecked after a long shift at work and then you are coming home and finally get to lie down in your bed… the moment when you put your head on your soft fluffy pillow,  it feels absolutely amazing, doesn’t it? That’s exactly the feeling that you have after sipping this beer. It’s so soft and smooth, creamy and fluffy, with a berry kick of mainly raspberries, but there is more citrusy flavour to add with Citra and Enigma hops. Maybe it is not hoppy and bitter kind of a ‘real beer’, but it is very exciting to see and taste what you can do with a beer. A lot of experiments and for me personally, this one is fantastic!


It definitely is some kind of a milkshake beer revolution these days. We couldn’t resist opening another Milkshake creation, this time by Fourpure Brewing, called Spice Route Chai Milkshake Pale Ale. Oh…my…god… Such a flavour! It felt like a time machine that brought me almost two years back…bloody notorius

It all started in Bar Rua. We both experienced how it feels like to be a homeless for the first time in our lives. Fortunately, not literally homeless, but pretty desperate to find a roof we could put our heads under. And all of a sudden, out of nowhere and with all Irish luck, myself and Conor became housemates! I remember it as it was yesterday that we got the keys from the gaff and were celebrating with Bloody Notorius, a double IPA by Beavertown. It was 11am and sipping this orange mind-fu**ing 9.1% beauty felt soooo good. Bloody delicious! Do you remember, Crono?

All those memories are unforgettable, and this Spice Route Chai Milkshake Pale Ale became one of them now! Bloody delicious…

It’s a summer beer that you want to drink on Christmas with its hint of cinnamon. Its chai tea flavour makes it a beer you want to drink in summer with all the fruity notes you get from it.  You get all of it in one package. Fourpure made it so brewlicious, and both of us agreed that this one was ‘the one’ we fell in love after the first sip.

We lost our virginity with the Fourpure Brewing Company and we were too excited about it so we jumped on the second ride straight away with their Nightfall Coconut & Chocolate Imperial Stout.


In collaboration with Sunset Brew from exotic Brazil, this one brings you to the beach! It is a stout, but you will feel like drinking this beer out of a fresh coconut! I was talking about my relationship with stouts in my previous stout night episode (fair play, it was in my mother language), and this one fits to all descriptions of the stout I can not only drink, but actually enjoy a lot. 9%? So what? Chocolate and caramel flavour hides it pretty well, and who doesn’t love chocolate? Very easy drinking even for a stout. Fourpure gets a big thumbs up, it was a pleasure to taste you!

We were getting pretty emotional here, so we had to open a can of emotions. Literally. A Tin Can of Emotions.


This was my opening beer at Brewdog Cinematic Circus, and I was very excited to introduce this diamond to Conor, as we both enjoy the art and beers from Yellowbelly lads. It did not disappoint, and after all those fantastic brews from their kitchen, we got lucky to get something mad! 10.1% is an ABV you are going to get emotional about even before you taste it. 440ml can is another thing you are going to cry about again. But it’s all the tears of happiness. Amazing double IPA that shouldn’t be missed by any DIPA lover.

When you have fun, the time goes very fast (am I Sherlock Holmes now, with this new observation?) and we knew our wee session is coming to its end when Conor spotted his family crew from the roof.


After our emotional beer by Yellowbelly we had to move to something super mad, super quickly. Both of us went through (and still are going through, right?) addiction to a very famous not named (haha) energy drink, so this one I honestly picked only because its name. Made by Brooklyn brewery, Monster Ale! This very traditional barley wine is not being brewed anymore so we probably drank one of a very few left. Sitting in wine barrels for four months, but it was ageing a whole lot more afterwards and it added even more winey and aromatic flavour to it! One of those things in life that becomes better with time. Like wine itself, traditional Slovakian potato salad (the best on the second day, definitely!), or they say men…

Beer itself was very enjoyable, we wouldn’t even notice it was a 10.1% monster! And I firmly believe the strength went a bit up with keeping it ageing for a bit more. Such a monster, it was!


If I could sing at this point, I would. And Conor absolutely can! (…) He is singing for us every day. So we said goodbye to our broof club session with this Roxy Music’s song:

‘In every dream home a heartache
And every step I take
Takes me further from heaven
Is there a heaven? 
I’d like to think so…’


Hoppy days, we got a phone call of Conor’s mammy, that their table was not ready yet. So it meant one more beer for us! This one was a blind pick. At the end of our session we drank In Every Dream Home A Heartache, a double dry hopped sour mash IPA by Wylam, Dry & Bitter and North Brewing. Juicy, fruity, not really sour (everything containing a word ‘sour’ makes me scared), with a nice and lightly bitter finish. Tasty end after the beers we had, I have to say. And after that one we for sure did not stay dry and bitter.


P.S.: We actually do look like sisters, Cronsie.

P.S.2: I would normally be Conor’s wing(wo)man and promote his phone number, but he is taken, boys and girls!

The next Broof Club Session Chapter is coming soon, and if you are interested in drinking a big bag of cans with me, let me know!

Sláinte – Cheers – Nazdravie!


@photos by Radka’s Beer Club

O pivných štýloch: Epizóda Stout

Drahý študent,

vitaj v mojom pivnom klube. Dnešným článkom štartujem sériu lekcií o pivných štýloch, o ktorých sa spoločne dozvieme nejaké zaujímavé detaily a spolu s nimi predstavím aj pivká, ktoré som sama ochutnala. Najlepšia škola je predsa škola hrou, a táto moja laická pivná akadémia ma veľmi inšpiruje a nadchýna.

Milý študent, zaujmi, prosím, pohodlnú polohu. Nepotrebuješ pero, ani poznámkový blok. Tieto prednášky nie sú povinnou účasťou. Nebudem Ťa prekvapovať nečakanými previerkami, ani testovať v závere. Budem Ťa však známkovať. A ak si z týchto špeciálnych virtuálnych školských lavíc odnesieš chuť bádať, ochutnávať a objavovať nové zákutia komponovania skvelých pivných symfónií, moja misia bola splnená. Za každý nový pivný objav dostaneš jednotku. A odmenou pre Teba je to pivo, predsa!

Volám sa Radka a pijem veľa piva.

(Počkať, toto patrí do iného stretnutia…)

Volám sa Radka a zbožňujem pivo. Akékoľvek. (Aspoň to som si donedávna myslela.) Nie som veľmi vyberavý človek a ak je pivo pivo, je to jednoducho pivo pre mňa. (Aj to som si donedávna naivne myslela.) Nájdu sa však aj také kúsky, ktoré moje chuťové poháriky zásadne odmietajú. A sú aj také, ktoré mám na základe jednej skúsenosti v mojej hlavičke makovičke zapísané do zoznamu nechcených. (Ešte dnes si môj jazyk a hrdlo živo pamätajú, ako sa doslova popálili pri ochutnávke chilli piva. Prosím, neskúšajte. Nech ste fanúšikom pikantných vecí, a to ja som, nebolo by v chladničke dostatok mlieka, ktoré by mojím chuťovým pohárikom pomohlo zabudnúť na tento zážitok. Chilli chuť prerazila akékoľvek ostatné, a toto bolo jedno z naozaj mála pív, ktorých cesta bola príliš krátka a našla svoj večný pokoj v záchode. Efektne sme spálili všetky baktérie vnútri!)

Napriek tomu je môj zoznam „nežiadúcich“ veľmi krátky, ale podobný je aj osud veľmi populárnej stoutovej mánie tu v Írsku. Guinness je fajn, ale sama po ňom dobrovoľne nesiahnem. Iba keď musím. A ak už naozaj musím, nalejem doň štedré množstvo čierno-ríbezľového sirupu, nech zabijem tú chuť. (Hej, zakaždým si vychutnávam tie pohľady barmanov keď im naservírujem túto požiadavku. Je to hriech a barbarstvo, zhyzdiť takto národné dedičstvo!) Arthur Guinness bol veľmi múdry týpek, a tento mok sa vďaka ohromnej marketingovej stratégii stal populárnym v každom kúte sveta. Práve vďaka nemu sa stouty automaticky spájajú s Írskom.

Ale kategória stoutov je omnoho štedrejšia. A občas rada čelím novým výzvam, tak sme si nedávno doma urobili veľmi príjemnú „stout session“ a poviem vám pravdu, bola som prekvapená z pestrej ponuky „co dúm dal“! Opäť sa mi potvrdilo, že v každom štýle sa nájde aspoň jedno pivo, ktoré ma očarí.


Porter, alebo stout? Jablká a hrušky?

Sú tieto dva štýly rovnaké? Dnes som sa rozhodla prísť tejto mojej večnej dileme na koreň a rozmotať tento gordický uzol navždy. A hneď po ňom skočím na rozuzlenie záhady, či bolo skôr vajce alebo sliepka.

Dodnes mi v ušiach znejú hlášky nášho učiteľa matematiky, ktorý nám pri rôznych nevysvetliteľných matematických úkonoch vravel: “Ale prosím vás, nemiešajte jablká s hruškami! Prečo idete z Vranova do Prešova cez Košice, keď môžete ísť priamo cez Hanušovce?!” Veľmi trpezlivo, občas triedou letela krieda. Ale dalo mi to do života veľa a preto teraz veľmi jednoduchou skratkou rozpoviem príbeh o tom, či je Porter jablko a Stout hruška, alebo aká kulinárska väzba medzi týmito dvoma vlastne je.

IMG_5033Vráťme sa naspäť do osemnásteho storočia. V Londýne sa na pivnom trhu objavil Londýnsky Porter, tmavé a silné pivko, ktoré sa dovážalo aj okrem iných do Írska. Bol to veľmi obľúbený štýl, ktorý v storočí devätnástom prežíval svoj ošiaľ. Takže pekne po poriadku. Čo bolo tmavé a hlavne silné, to spadalo do kategórie porter. Na historickom chodníčku kráčajú porter a stout ruka v ruke, pretože ani dnes ešte stále nie je až tak presne zadefinované, čo bolo čo, s kým a kde a hlavne prečo. Pomenovanie Stout dostávali dokonca pivá, ktoré nemuseli byť svojím sfarbením tmavé, boli však určite silné. Vyrábali sa teda rôzne stouty, portery, porter stouty, extra stouty, a nejak sa nám od názvu porter postupne upúšťalo, a s príchodom Guinnessu už úplne.

Aby sme však porter nezahnali do kúta úplne, zopár pivovarov sa vždy snaží o znovuzrodenie tohto druhu. Hra s tmavým praženým sladom (ktorý je v procese výroby týchto tmavých pokladov najdôležitejší) je pre obidva druhy rovnaká, dnešný porter v porovnaní s dnešným stoutom bude pivko, ktoré sa svojou štruktúrou pije ľahšie. Tak teda možno nie jablká a hrušky, ale aspoň červené a zelené jablko?

Vďaka Guinness značke všetci si tento štýl spájajú najmä s Írskom. Írsky stout je v pohári takmer čierny, v ústach je akoby krémový, s trochu suchým záverom. Už dávno nie je pivom s vysokým obsahom alkoholu, avšak nájdeme samozrejme aj takéto kúsky. Je to pivo, ktoré je veľmi obľúbené v zimnej sezóne, v porovnaní s ležiakmi, ktoré sú veľmi ľahké a osviežujúce v sezóne letnej.

Ako už teda vieme, pivo je produkt nenáročný a skromný v zmysle počtu ingrediencií. Na IMG_20171124_115456_Annevýrobu pivka potrebujeme vodu, chmeľ, kvasinky a slad. Rôzne štýly piva vznikajú hrou s týmito ingredienciami, toho viac, tamtoho menej. Vyzerá to dosť jednoducho. V prípade našich stoutov, do popredia sa dostáva práve posledná spomenutá ingrediencia – slad. Používa sa pražený slad alebo jačmeň, ktorý dodáva pivu pravé tmavé sfarbenie a taktiež sladkastú vôňu.

Veľmi dôležitý je pri procese výroby piva práve proces fermentácie (kvasenia). Rozlišujeme 2 druhy – vrchné a spodné. Stouty kvasia procesom vrchnej fermentácie, ktorá sa odohráva pri vyšších teplotách v rozmedzí 20 až 24 stupňov, a kvasinky sú v závere procesu „vytlačené“ na vrch. Spodnou fermentáciou nám kvasí napríklad láger, a prebieha pri nižších teplotách, do 10 stupňov.

Stouty sú taktiež menej oxidované, čím sa docieli práve tento krémový efekt a pivko je akoby hladšie, obsahuje menej bubliniek.

Dosť bolo faktov, poďme do praxe. Moja obľúbená degustácia!


Večerné menu:

IMG_2816Môj stoutový maratón som odštartovala plechovkou BELLO DI MAMMA (6%) a aj napriek taliansky znejúcemu názvu tento tiramisu stout pochádza z dielne anglického pivovaru WILD WEATHER. Bol to príjemne sladký začiatok a veľmi ľahko mi prekĺzol hrdlom, pretože síce sladkosti veľmi nejem, ale nahrádzam si ich práve sladšími pivami. Stouty ma často odrádzajú svojou jemne kávovou príchuťou, ale v tomto stoute ju prerazil sladkastý tón vanilky a pridaná laktóza. V podobnej nôte sladších stoutov som si usŕkla aj z pohára,IMG_4852 v ktorom spokojne ležal STEEL TOE MILK STOUT (5.5%) od pánov spoza veľkej mláky SKA BREWING. Tento mliečny krémový stout čerpá svoju sladkosť z mliečneho cukru, ktoré sa do piva pridalo. Od domácich RASCALS BREWING COMPANY, ktorí pochádzajú z Dublinu sme okoštovali ich BOURBON MILKSHAKE STOUT (6%), ktorý stoutu šplechol príjemný nádych bourbonu, keďže toto pivko dozrievalo práve v bourbonových sudoch.

Už som sa v zopár článkoch prezradila svojou posadnutosťou pivovarom BEAVERTOWN, od ktorých som si neodpustila ich HOLY COWBELL INDIA IMG_4846STOUT (5.6%). Romantická telenovela a aféra tmavého sladu a poriadnou chmeľovou náložou vytvorila pivko vo farbe tmavej čokolády, ktorej chuť ti ostane na jazyku príjemne dlho. India stout obsahuje viac chmeľu ako bežný stout a výsledok ich tvorby ma opäť nesklamal. A čokoládovo som aj pokračovala, no tentokrát ruským imperiálnym stoutom BLACK CHOCOLATE STOUT (ako iste predpokladáš, tento s grádami 10%!) od pivovaru BROOKLYN. V tomto štádiu som už naozaj začala ľutovať, o koľko úžasných pivných zážitkov som svojou odmietavosťou za celý ten čas prišla. Tekutá pivná čoko-loko, dezert po dezerte!

Avšak ten pravý prišiel trošku neskôr, pretože titul „tekutý dezert“ jednohlasne získava tento TOASTEDIMG_4843 MAPLE STOUT (13%) od nórskych frajerov LERVIG, s javorovým sirupom v tomto stoute máš jednoducho chuť zbaliť si veci a ísť do Kanady, a ani palacinky poliate javorovým sirupom ti netreba, pretože toto ťa dostatočne zasýti a uspokojí! Ešte dávnejšie som od tohto pivovaru ochutnala ich 3 BEAN STOUT (13%), ktorý bol vyrobený s pridaním zrniečok kakaových, vanilkových a tonkových (som musela gúglovať aké to sú, a je to explózia mandľovej horkosti, nugátu, bielej čokolády, vanilky, orieškov, či aj jemný závan klinčekov a škorice).

Ja som sa teda pooblizovala až za ušami, hlave po čokoládových stoutových maškrtách, takmer ako za mládí!


Na večernom menu toho bolo podstatne viac, ale priznám sa, že miesta v žalúdku zas až toľko nie! Stouty Ťa zaplnia veľmi rýchlo, a spolu s horami jedla to bola výzva. A šialené percentáže tiež urobia svoje… čo si budeme nahovárať. Bol to však zážitok, a ja sa už stoutov nebojím (Počujete? Ja sa už vôbec nebojím!). Dokonca ich už aj dobrovoľne kupujem v obchode!


Každý deň je školský deň, a dnešná lekcia je na konci.

A teraz utekaj do obchodu Ty a nájdi nejakú špecialitku.

Koho zaujíma, či bola skôr sliepka, alebo vajce, keď máme toľko super piva?

Sláinte – Cheers – Nazdravie!


Pivné experimenty – The Portrait Project

IMG_2821Predtým, než sa rozpíšem o tomto novonarodenom pivnom bábätku, musím sa niekoľkonásobne priznať:

  1. Nikdy som nebola veľkým fanúšikom tmavých pív.
  2. Nikdy som nebola veľkým fanúšikom whiskey.
  3. Nikdy som nebola veľkým fanúšikom kávy.
  4. Nikdy som nebola veľkým fanúšikom olív.

Okej, fér, bod číslo 4 nemá s týmto článkom nič spoločné. Stále neznášam olivy. A ryby. A mäso. (Akurát tak kuracie cecky, to môžem jesť na kilá. A ešte mleté hovädzie mäso je vcelku ól rajt, šmačnučký ou wau burger!) A kávu. A tento článok vôbec nijako nesúvisí s tým, čím napĺňam svoj rozmaznaný žalúdok, ale veď komu sa už vyrozprávam, keď nie tu v tejto zvláštnej virtuálnej internetovej bubline…

Za štvrťstoročie (plus nejaké drobné) môjho pobytu na tejto planéte som sa ešte stále nestala “kávopičkou”, takže bod číslo tri je pre mňa vždy aktuálny. Večné decko, ranné kakauko je na nezaplatenie! A k prvým dvom bodom prejdem v nasledujúcich riadkoch (a hlavne pomedzi nimi, ak to dá nejaký zmysel).

Zakaždým, keď si nájdem chvíľku na lov nových kúskov (nie tých módnych, oblečienkových), odchádzam poväčšine s taškou plnou mojich pivných obľubencov, však aj chladnička je hladná a jesť predsa treba každému. Nie preto, že by nebol výber…to nie. Špeciálnych noviniek, ktoré sa objavia na pultoch predajní, je žalostne málo, keďže poväčine sa tieto pivká vyrábajú v pomerne limitovaných edíciách.

Toto je osud a príbeh aj nového projektu “craftového” pivovaru DOT…

IMG_2808Bodkovaný pivovar (doslova) je miláčikom veľmi milého a vzdelaného pivovariča a írskeho šuhaja nesúceho meno Shane. Svoj chmeľ pestuje v záhradke hneď oproti bytu, kde bývam, čo som sa dozvedela len nedávno. A jeho milovaný “bodkovaný pivovar” rád častuje prezývkou “gypsy brewery”. Shane je v Bare Rua veľmi populárnou postavičkou, jednak aboslútne vytŕčajúcimi a famóznymi pivami, ktoré vyrába, a aj svojím pozitívnym vyžarovaním, ktoré k nám do baru zakaždým prináša. V mojich očiach je špecialistom na pivá, ktoré sa dostali do módy hlavne v priebehu posledných pár mesiacov. Pivká, ktoré boli príliš lenivé na to, aby vynikali svojimi prirodzenými vlastnosťami, a preto dozrievali v sudoch či už od whiskey, rumu, či vína. Teda, nenazývala by som ich lenivcami, ale skôr exhibicionistami. Trošku nezvyčajného šmrncu! Táto metóda posunula výrobu a chuť piva do dimenzií, kde sú len dve možnosti – zbožňuj toto pivo, alebo odíď a zavri za sebou dvere (ale netrieskaj nimi, však troška kultúry a galantnosti, prosím!). Tradicionalisti ohŕňajú nos nad akýmikoľvek pivnými experimentami, a aj vôľa čo i len ochutnať je pre nich absolútnou dehonestáciou zlatej legendy.

Čo na to ja?

100%-tne úprimne… Vrátim sa k predchádzajúcim bodom. Nie som najskalopevnejším fanúšikom whiskey. Írsko je národ whiskoídny, kultúra výroby írskej whiskey je na top úrovni a Írska whiskey je celosvetovo známa a uznávaná. A keď som začala pracovať v bare, kde máme na poličkách vyložených minimálne 30 rôznych fliaš prestížnej domácej tekutinky, dievčatko zo Slovenska sa začne cítiť veľmi stratene. (A okrem toho – v mojej hlave tkvie jasný obrázok dôchodcu sŕkajúceho jeho obľúbenú whiskey s ľadom a číta noviny. Odžitý život, maximum skúseností… Ďaleko odo mňa!) S postupom času som však (nútene) absolvovala zopár whiskey tréningov a na chuť whiskey si ešte len postupne zvykám. Má to niečo do seba, popravde. Síce celá tá idea piva zrejúceho v sudoch či už od whiskey, rumu, alebo vína, je odstrašujúca…no stojí za vyskúšanie! Som zástancom toho, že nech sa s pivkom deje akýkoľvek experiment a zázrak, je nutné nezabúdať na skutočnosť, že je to vždy PIVO, a pravá chuť chmeľu MUSÍ byť na prvom mieste. Odskúšala som už hojné množstvo takýchto experimentov a s rukou na srdci môžem povedať, že DOT brewery je u mňa jasným víťazom. Shane jednoducho vie, ako s pivom naložiť vo všetkej počestnosti a dôstojnosti!

IMG_2815A teraz konečne k môjmu objavu… Hon za týmto pivom trval niekoľko týždňov. V celom Dubline je iba jediné miesto, kde túto krásku dostať – Martin´s off licence. Dôvod je jednoduchý – toto pivo je oslavou. A 40. výročie založenia rodinnej tradície a biznisu si jednoznačne zaslúži takúto pompéznosť. Mne do rúk pristala fľaša číslo 46, z celkového počtu 480. Cítim sa špeciálne!

Takže, vážení, nech sa páči (a šmakuje)!

Pivovar: Dot Brew v spolupráci s Martin´s Off Licence

Štýl: Barrel Aged Imperial Black IPA

Znie ako zmutovaná náročná kombinácia, ktorá však dáva zmysel. Čierna ÍPA (ako ju familiárne veľmi rada nazývam) je štýl piva na pomedzí medzi mojimi obľúbenými klasickými India Pale Ale a štýlom, ktorý je jednoznačne najviac vnímaný ako nositeľ značky Guinness – Stout. Z každého (dvoch) rožku trošku. Farbou pripomína čierne zlato, ako stout alebo porter, s kávovou ozvenou na pozadí, avšak stále chuťovo viac chmeľové. Takže naspäť k bodu číslo 1. Tmavé pivo u mňa nepatrí medzi naj, ale každý deň posúvam svoje hranice chutí a ktovie, možno raz prídem na chuť aj ponožkovým pivám! (Haha)

IMG_28481Imperiálna Čierna ÍPA… Cisárska v preklade. V dávnych dobách, asi tak pred dvesto a viac rokmi, keď Angličania vyrobili pivko, poslali ho do ďalekého Ruska. A všetci dobre poznáme Rusov. Tí zvládnu viac než bežní smrteľníci (a nesnažme sa poprieť, že to nie je pravda. Zima jak v Rusku prinúti každého jedinca ohriať sa akýmkoľvek spôsobom predsa), preto sa výroba piva pre bratov Rusov odohrávala špeciálnym spôsobom – a zároveň veľmi jednoducho. Stačilo zdvojnásobiť alebo strojnásobiť dávku chmeľu a sladu počas varenia piva, a to dodalo pivku mimoriadne grády.

Posledným krokom sa stáva dozrievanie v drevených sudoch, v tomto prípadne ide o americký štýl sudov od whiskey – bourbon. Dôvod je opäť jednoduchý. Jednou z podmienok amerických bourbonov je, že sud, v ktorom dozrievajú, je pre tento účel použiteľný iba raz. Takýto sud, ktorý je pre Ameriku už nepoužiteľný sa v tomto prípade veľmi jednoducho recykluje, a to za účelom či už zaujímavých pivných experimentov, alebo aj za účelom dozrievania írskej whiskey v už hotových dubových sudoch, ktorých dovoz z Ameriky je lacnejší, ako samotná výroba nového sudu. Páči sa mi tento second-hand!

Grády: 8.5%IMG_2804

Bratia Rusi za to môžu, lebo im zachutilo silné pejvo. Ak opäť pocestujeme v čase, štandardné “imperiálne” pivo by malo 8 až 12%. Takže sme ešte vcelku v pohode s touto percentážou.


Čierna, čiernovatá, čierna! Moja najobľúbenejšia. Ladí k všetkému. A zužuje (vraj).


Sladkastá, pripomínajúca čokoládu so štipkou vanilky na pozadí, čo je samozrejme očakávané aj v príchuti.


Menej sladká než by som očakávala od vône, jednoznačne čokoládová predpokladaná chuť, avšak s príjemným, tak trochu pikantným dojazdovým záverom, čo je jasným dôkazom dozrievania v bourbonových sudoch. Ako aj samotní výrobcovia hovoria, toto pivo je Stoutom pre milovníkov India Pale Ale, a je Ípou pre milovníkov stoutov! Nádherný oxymoron…IMG_2858

Tieto pivné experimenty sa veľmi príjemne kombinujú práve s whiskey. A ja som si toto pivko vychutnala s mojím najnovším whiskey objavom – Oak Devil od The Dublin Liberties. Veľmi príjemný párik, odporúčam!IMG_2861





P.S.: Nabudúce vám rozpoviem príbeh o tom, kde pracujem, ako pracujem, s čím pracujem a (možno aj) s kým pracujem. Tak sa pripravte na zopár pletiek zo života Baru Rua, Carrig Brewing Company a Radúzky!

Sláinte – Cheers – Nazdravie!